Náš prvý program

! Nakreslite obĺžnik do grafickej plochy.

Riešenie
Do prázdneho formuláru položíme "grafickú plochu" -- komponent IMAGE z palety komponentov Additional:

a tlačidlo BUTTON z palety Standard:
Poznámka
Ak do formuláru vložíte komponent, ktorý tam mať nechcete, kliknite naň a zrušte ho klávesom Del.

Ako teraz vyzerá editovacie okno?

-- do programu pribudli dva nové riadky, ktoré definujú dva nové prvky v našom okne: Image1 (grafická plocha) a Button1 (tlačidlo).

Naprogramujeme, ako sa bude správať program, keď klikneme na tlačidlo -- chceli by sme, aby sa do grafickej plochy nakreslili nejaké grafické útvary.
! dvojklikneme vo formulári na tlačidlo Button1 -- v editovacom okne sa pripraví úsek programu, do ktorého môžeme písať postupnosť príkazov. Táto postupnosť sa bude vykonávať počas behu programu vždy po zatlačení tlačidla (kliknutí na tlačidlo):
! pridajme jeden riadok:
! program spustime klávesom F9 alebo malou zelenou ikonou v ľavej časti. Ak máte dobre nastavené prostredie, Delphi vám ponúknu dialóg na zapísanie projektu. Projekt si zapíšte do nového adresára. Potom sa program spustí a po kliknutí na tlačidlo Button1 sa v bielej grafickej ploche objaví obdĺžnik.
! Klávesmi Alt-F4 program ukončíme.

Zjednodušenie na záver

!
Pomenujme si tú časť grafickej plochy, do ktorej sa kreslí -- teda jej Canvas písmenom G (potom namiesto Image1.Canvas budeme písať jednoducho G a za bodkou meno príkazu, ktorý chceme vykonať (napr. už vieme, že Rectangle znamená obdĺžnik).

Riešenie
Dvojkliknime do formuláru mimo Image1 aj mimo Button1, vtedy sa v editovacom okne objaví nové miesto na písanie programu (budeme tu definovať, čo sa má robiť ešte skôr ako všetko ostatné):
sem dopíšme g:=Image1.Canvas;
vráťme sa o niekoľko riadkov vyššie a dopíšme jeden riadok aj do definície formuláru:
g:TCanvas;
nezabudnime ešte prepísať časť programu v procedúre TForm1.Button1Click

Celý program vyzerá nasledovne:

Po spustení by mal pracovať úplne rovnako, t.j. nakresliť obdĺžnik.
 

Súbor vznikol na základe prednášok Andreja Blaha