Dištančné vzdelávanie cez Internet – budúcnosť našich škôl?

Priemyselná revolúcia, búrlivý rozvoj prírodných vied, trhová ekonomika – to všetko malo v poslednom storočí za následok prudké zrýchlenie nielen vedecko-technického rozvoja, ale aj životného tempa väčšiny obyvateľov tejto malej planéty. Dnes už skutočne môžeme považovať našu planétu za malú, pretože vďaka technologickému pokroku sa môžeme virtuálne ocitnúť na ktoromkoľvek jej mieste v priebehu niekoľkých sekúnd a fyzický presun nám v podstate tiež nebude trvať oveľa dlhšie. Vďaka globalizácií narastá konkurencia – ak sa chceme uplatniť, musíme si neustále zvyšovať svoju kvalifikáciu. Narastá množstvo odborov a zameraní, trh práce si vyžaduje stále užšiu špecializáciu expertov a toto všetko spolu s rozvojom informačných a komunikačných technológií (IKT) vytvára ideálne prostredie pre rozvoj dištančného vzdelávania – vzdelávania na diaľku.

Touto oblasťou som sa začala bližšie zaoberať po tom, ako som ja sama absolvovala dištančný on-line kurz, ktorý organizovala The Central and Eastern European Networking Association (CEENet). Tento medzinárodný dištančný kurz o dištančnom vzdelávaní ma inšpiroval vysokou úrovňou pripravených materiálov a hlavne svojim hladkým a dokonale naplánovaným priebehom. Počas kurzu som totiž zistila, že dištančné vzdelávanie nemusí so sebou automaticky prinášať izolovanosť a že študent vo svojom učení sa neostáva odkázaný len sám na seba. Vďaka veľkým možnostiam Internetu je to len iný druh komunikácie a spolupráce, a to dokonca na medzinárodnej úrovni.

Z hľadiska úspory ľudských a prírodných zdrojov, ale aj šetrenia času je rozhodne vzdelávanie dištančnou formou jedným z najzaujímavejších a v súčasnosti aj najperspektívnejším smerom získavania kvalifikácie. Využíva sa hlavne v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, resp. ak treba vzdelávať relatívne malé množstvo ľudí (napr. špecialistov v istej oblasti) na relatívne veľkom území.

Začiatky dištančného vzdelávania siahajú až do 19. storočia. Prvú zmienku o dištančnom vzdelávaní môžeme nájsť z roku 1892, v katalógu Univerzity vo Wisconsine (Rumble, 1986). Dnes má z európskych krajín pravdepodobnejšie najrozvinutejší systém dištančného vzdelávania Fínsko, od 80- tych rokov totiž tvorí dištančné vzdelávanie ťažisko vo vzdelávaní dospelých (napr. v roku 1994 takto vyštudovalo približne 8 000 ľudí). Mohutný rozvoj dištančného vzdelávania vo Fínsku je spôsobený pravdepodobne nízkou hustotou obyvateľstva – dištančná forma je výrazne finančne výhodnejšia.

Na Slovensku sme zatiaľ v tomto smere ešte len na začiatku, aj keď vďaka podpore európskeho programu PHARE bolo už v máji 1996 pri STU v Bratislave zriadené Národné stredisko pre dištančné vzdelávanie a následne vznikla Slovenská sieť dištančného vzdelávania[1] (SSDV). Najaktívnejším je Lokálne stredisko pre dištančné vzdelávanie na TU Košice[2], ktoré má momentálne v ponuke 11 vzdelávacích programov. Okrem toho sa mi podarilo na Internete nájsť len dva relatívne kvalitné on-line kurzy. Jedným z nich je pekne spracovaný projekt Dištančné vzdelávanie v ochrane biodiverzity[3], ktorý je síce ešte stále kombinovaný s klasickými prednáškami realizovanými formou sústredení, ale na WWW je už sprístupnených množstvo odborných textov a dokonca aj nástenková diskusia. Druhým projektom je AgriEduca[4] – samostatný systém zameraný na dištančné vzdelávanie a poradenskú činnosť v rezorte pôdohospodárstva v oblasti "Harmonizácie slovenského poľnohospodárstva smerom k EÚ vo vybraných oblastiach". Predpokladám, že v najbližšom období vzniknú ďalšie on-line kurzy, pretože Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS – OSF) vypísala na roky 2000-2001 Projekt podpory a rozvoja dištančného vzdelávania cez Internet na vysokých školách na Slovensku[5] (IDEP), do ktorého sa zatiaľ zapojilo 14 projektov.

Dištančné vzdelávanie, teda „vzdelávanie na diaľku“, je taký typ vzdelávania, pri ktorom nemusia byť učiteľ a študent na tom istom mieste, ale komunikujú spolu „na diaľku“. Je založené na samostatnom štúdiu frekventantov, ktorí dostávajú od učiteľa (tútora) materiály na samoštúdium, majú možnosť s ním konzultovať (vyhradenou formou, vo vyhradenom čase) a prípadne mu priebežne odovzdávajú (resp. posielajú) dohodnuté výstupy (kontrolné testy, projekty, eseje, seminárne práce,...). Tútor môže hodnotiť svojich študentov priebežne – podľa prejavenej aktivity (napr. konzultácie) a podľa výstupov, prípadne na základe záverečnej práce alebo formou záverečnej skúšky (nie dištančne).

Oproti iným formám má využitie Internetu v dištančnom vzdelávaní množstvo výhod. V prvom rade je to mimoriadne rýchla a efektívna forma komunikácie – poskytuje možnosť posielania textovej, obrazovej aj zvukovej formy informácií prakticky v reálnom čase a za veľmi nízku jednotkovú cenu. Vďaka tomu vytvára priestor pre využívanie rôznych foriem učebných materiálov – od textov a obrázkov, cez animácie a audiozáznamy, až po videozáznamy a multimediálne interaktívne aplikácie (on-line testy[6], hry, simulácie, virtuálne laboratóriá apod.). Významnou podporou učebného procesu môže byť v tomto smere využitie hypertextu, ktorý je typický pre počítačové systémy a hlavne pre internetovú službu WWW. Hypertextovosť umožňuje prepájať dokumenty pomocou hypertextových odkazov (hyperliniek, liniek), na ktoré môžeme kliknúť a dostaneme sa tak na inú stránku. Je to podobné tomu, keď listujeme v knihe, ale stránky nemusia byť usporiadané lineárne (za sebou), ale vytvárajú akúsi sieť (angl. web – pavučina). Takáto architektúra dokumentov je podobná informačnej štruktúre nášho mozgu, v ktorom sú jednotlivé pojmy poprepájané v príslušných významových súvislostiach. Vďaka možnosti hypertextového prepájania dokumentov môžeme vytvoriť odkazy na rôzne stránky z celého sveta a využiť všetky materiály dostupné na Internete. Nie je teda potrebné vyhľadávanie v knižniciach a zdĺhavé listovanie v knihách.

Dôležitou súčasťou učebného procesu je komunikácia, ktorá je obyčajne slabým miestom ostatných foriem dištančného vzdelávania. Internet však poskytuje možnosť intenzívnej komunikácie nielen s učiteľom, ale aj so spolužiakmi (napríklad prostredníctvom diskusií v diskusných a „chatovacích“ skupinách), čo kladne vplýva na sociálnu klímu celého kurzu, umožňuje vzájomnú konfrontáciu názorov a tým aj zefektívňuje celý výchovno-vzdelávací proces. S tým súvisí aj možnosť vzájomnej kooperácie medzi študentmi – Internet umožňuje nielen výmenu skúseností a materiálov, ale poskytuje aj priestor na on-line spoluprácu pri rôznych projektoch. Takáto spolupráca, hlavne v medzinárodných kurzoch, môže byť prínosná nielen možnosťou skúmania konkrétneho problému v odlišných geografických a kultúrnych podmienkach, ale aj zo sociálneho hľadiska. O výsledkoch z podobných experimentov píše Grayová (1997): „Výskumníci MIT Media Lab zistili, že zapájanie študentov do spolupráce na on-line projektoch je efektívne v búraní niektorých sociálnych bariér. Zistili, že pokiaľ bariéry medzi etnickými skupinami a pohlaviami v situáciách „z tváre do tváre“ stále existujú, tak v prostredí on-line dievčatá pomáhajú chlapcom a každý má tendenciu spolupracovať oveľa slobodnejšie.“

Dištančné vzdelávanie v kombinácií s Internetom a počítačmi poskytuje skutočne veľký epistemologický pluralizmus. Vďaka počítačom je dnes možné sprístupňovať informácie rôznymi spôsobmi, čo pomáha vzdelávaniu ľudí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami – od telesne postihnutých, cez ľudí s poruchami učenia (napr. dyslexia, ľahká mozgová dysfunkcia a pod.) až po ľudí s rôznymi štýlmi učenia sa (napr. vizuálne typy)[7]. Spojenie s Internetom vytvára ideálne prostredie na stieranie rozdielov medzi učiacimi sa, priestor na individuálny prístup a vytvorenie virtuálnej „triedy“, v ktorej bude zabezpečená rovnosť šancí – napríklad aj pri vzájomnej komunikácii[8]. Mnohí ľudia napríklad pociťujú trému pri živých diskusiách, nie sú schopní rýchlo formulovať svoje názory a nemajú odvahu vystupovať pred ostatnými. Títo ľudia si dištančné štúdium veľmi pochvaľujú, pretože práve asynchrónna forma komunikácie (e-mail, diskusné skupiny a pod.) im poskytne dostatok priestoru na prípravu a prípadnú korekciu svojich výstupov. (podľa Ojaniemi a kol, s. 5).

Dištančné vzdelávanie cez Internet je rozhodne atraktívna forma vzdelávania využívajúca moderné informačné a komunikačné technológie na edukačné ciele. Okrem vzdelávania v danej oblasti pomáha študentom aj v získavaní skúseností s využívaním počítačov a Internetu v bežnom živote a rozvíja mnohé vlastnosti, ktoré sa stávajú kľúčovými pre uplatnenie sa v nastupujúcej globálnej informačnej spoločnosti. V posledných rokoch sa začínajú objavovať aj prvé výsledky vedeckých štúdií, ktoré overujú a potvrdzujú spomínané tvrdenia. Napríklad v oblasti využitia Internetu sponzorovali Scholastic Network a Council of the Great City Schools štúdiu „Úloha on-line komunikácie v školách“ vedenú Centrom pre aplikáciu špeciálnych technológií (Center for Applied Special Technology - CAST), ktorá porovnala prácu 500 študentov v mestských základných školách. Polovica študentov mala prístup len ku počítačom, kým druhá polovica mala prístup ku zdrojom na Scholastic Online Network. Štúdia ukázala, že študenti s on-line prístupom mali lepšie vystupovanie a dokázala, že používanie Internetu môže pomôcť študentom stať sa nezávislými a kriticky mysliacimi. Výsledky ukázali signifikantne vyššie skóre v miere informačného manažmentu, komunikácie a prezentácie myšlienok študentov experimentálnej skupiny s on-line prístupom, oproti kontrolnej skupine (Trotter, 1996).

Výhody dištančných foriem vzdelávania

Hlavnou výhodou dištančnej formy štúdia je jeho časová a priestorová asynchrónnosť – študent venuje štúdiu presne toľko času, koľko naň potrebuje a na tom mieste, ktoré mu vyhovuje. Prevažnú časť štúdia si môže individualizovať – prispôsobiť svojim učebným potrebám. Tento typ učenia sa, v ktorom si študent sám riadi svoj vlastný proces učenia sa, je obyčajne v anglickej literatúre označovaný ako self-directed learning. Ukazuje sa, že pri tomto type štúdia sú študenti schopní lepšie aplikovať získavané poznatky na iné situácie, do reálneho života. Študenti sú v prevažnej miere zodpovední sami za seba a teda sa predpokladá iný typ motivácie než je tomu pri tradičnom spôsobe vyučovania. Z tohoto pohľadu môžeme považovať dištančnú formu vzdelávania za vhodnejšiu pre dospelých ľudí, resp. pre osobnostne zrelých študentov. Je to teda ideálny spôsob napr. na vzdelávanie dospelých ľudí popri zamestnaní, pretože nie sú viazaní určitým časom a ani konkrétnym miestom.

Napriek uvedenému však nemožno povedať, že distančné vzdelávanie je pre vzdelávanie detí a mládeže absolútne nevhodné. Môže sa stať veľmi užitočným v niektorých výnimočných situáciách – napr. dlhodobá choroba, odľahlé miesto bydliska, prechodná neprítomnosť kvôli pracovnému pobytu rodičov v zahraničí či zdravotný postih dieťaťa. Ale aj v bežných prípadoch môže byť pre deti zaujímavým spestrením, hlavne pokiaľ učiteľ pripraví vhodné a pútavé materiály, zvlášť keď pri tom využije nástroje Internetu. Príkladom toho, že forma dištančného vzdelávania začína byť veľmi obľúbená aj u stredoškolákov je americký server Babbage Net School[9], ktorý ponúka interaktívne kurzy jazykov, matematiky, prírodných a humanitných vied, hudby a umenia. (Baranovič a kol., 1999). Na Slovensku sme v projekte Infovek v rámci projektu zvyšovania informovanosti študentov pred vstupom do NATO zrealizovali virtuálny seminár pre stredoškolákov „Čo chcete vedieť o NATO“[10]. Základ tvoria elektronické lekcie nielen o samotnom NATO, ale aj o histórií aliancií, neutralite a iných témach súvisiacich s touto problematikou. Každá lekcia je doplnená obrázkami a zaujímavými animáciami, samozrejmosťou si hypertextové odkazy na relevantné internetové zdroje a vysvetlivky cudzích slov, resp. nových pojmov. Zaujímavou súčasťou tohto projektu sú aj virtuálne diskusie s hlavnými predstaviteľmi politikov, ktorí sú zodpovední za túto oblasť[11].

Okrem toho má dištančné vzdelávanie celý rad ďalších výhod, z ktorých spomeniem aspoň niektoré:

· väčšia zaangažovanosť študenta do vzdelávacieho procesu,

· možnosť sebareflexie prostredníctvom kvízov,

· menší stres pri vypĺňaní testov,

· väčšia sloboda študenta pri výbere učiteľa,

· nižšie finančné nároky pre študenta, aj pre tútora,

· ľahšia dostupnosť pre hendikepovaných študentov (s využitím príslušných podporných prostriedkov),

· decentralizácia vzdelávania – umožňuje štúdium v mieste bydliska a tým podporuje aj regionálny rozvoj menej urbanizovaných oblastí.

Nevýhody dištančných foriem vzdelávania

Samozrejme, že dištančné vzdelávanie so sebou prináša aj mnohé nevýhody a riziká. Najvýznamnejším nedostatkom je menšia intenzita sociálnych kontaktov, čo je veľmi dôležitý faktor práve pri vzdelávaní, pretože pozitívna sociálna klíma významne vplýva na študijné výsledky – hlavne u mladších ľudí. Miera komunikácie samozrejme závisí aj od použitej technológie, napríklad v oblasti využívania IKT môžeme v poslednom období pozorovať trend vedúci k lepšej spolupráci a otvorenej diskusií. A to nielen s použitím textovej formy komunikácie (e-mail, diskusné skupiny, news, chat...), ale aj prostredníctvom videokonferencií či telefonovania cez Internet.

Ďalším slabým miestom dištančného vzdelávania je preverovanie vedomostí študentov, pretože učiteľ môže na diaľku len veľmi ťažko overiť, či študent vypracováva úlohu alebo test samostatne a v danom časovom limite. Bohužiaľ v našich podmienkach obyčajne zlyháva vnútorná zodpovednosť a poctivý prístup študentov a podvádzanie pri skúškach je bežnou realitou. Ak teda učiteľovi záleží na samostatnom a časovo ohraničenom riešení zadania, obyčajne vyžaduje osobné stretnutie so študentom a preverovanie vedomostí prebieha klasickým – priamym spôsobom[12]. Internet však prináša nové možnosti aj v tomto smere – jednak v oblasti časovej synchronizácie medzi študentom a skúšajúcim a jednak aj v oblasti kontroly procesu skúšania. Najkomplexnejším nástrojom na tento účel je videokonferencia, ktorá je však technologicky náročná – aj na hardvérové vybavenie (kamera, mikrofón, reproduktory) a aj na kvalitu pripojenia na Internet.

Pri využívaní Internetu sa teda mnohé zo spomínaných nedostatkov dajú odstrániť, alebo aspoň redukovať, na druhej strane k nim pribúdajú ďalšie – tie ktoré súvisia s využívaním Internetu všeobecne – napr. náročnosť na technické zabezpečenie, nedostatočná dôveryhodnosť všetkých materiálov na Internete apod.

Využitie Internetu a všeobecne IKT pomáha riešiť mnohé nedostatky dištančných foriem vzdelávania, prináša väčšiu interaktivitu a podporuje lepšiu komunikáciu a vzájomnú spoluprácu medzi učiteľom a študentmi, ale aj medzi študentmi navzájom. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práve schopnosť komunikovať a kooperovať s inými je v dnešnom prekomplikovanom svete veľmi dôležitá a využitie Internetu ako komunikačného média sa v tejto oblasti začína stávať štandardom.

Dištančné vzdelávanie si na Slovensku zatiaľ len hľadá svoje miesto, zo zahraničných skúseností však môžeme usudzovať, že nebude trvať dlho a on-line kurzy si získajú množstvo priaznivcov. Je to jeden z dôsledkov globalizácie spoločnosti, na druhej strane zároveň podporuje regionálny rozvoj a decentralizáciu, pretože ľudia sa už nemusia „sťahovať za vzdelaním“.

Napriek tomu, že dištančné formy vzdelávania majú nepochybne množstvo výhod, chcela by som upozorniť na to, že pri využívaní moderných prvkov IKT pri vyučovaní nesmieme podľahnúť prehnanej orientácii na techniku, tzv. „technocentrizmu“, ale vždy musí zostať cieľom učenie, a nie používanie technológií. Ja osobne by som úlohu technológií v procese vyučovania nepreceňovala a zároveň s ich využívaním odporúčam klásť veľký dôraz na rozvíjanie emocionálnej a charakterovej oblasti študentov. Paradoxne teda dúfam, že vízia jednej študentky „Myslím, že táto forma vzdelávania skoro vytlačí ten klasický štýl výuky.“ sa tak skoro nestane skutočnosťou.

Použitá literatúra:

1. Baranovič, R., Jašková, Ľ., Šnajder, Ľ. (1999): INTERNET pro střední školy. Praha: Computer Press. s. 166.

2. Gray, T. (1997): Watering all the Horses, http://oasis.syr.edu/TGuild/essays/3Dhorses.html.

3. Ojaniemi, K., Nurmela, S., Suvanto, J., Bruun, P. (2000): Learning on-line – with WebCT. Painosalama Oy, Turku: Center for Extension Studies. 36 s.

4. Rumble, G. (1986): The Planning and Management of Distance Education, London: Croom Helm. Podľa: Grimes, G. (1992): Happy 100th anniversary to distance education. http://www.macul.org/newsletter/1992/novdec92/going.html.

5. Trotter, A. (1996). On-Line Access Appears To Benefit Student Project, Study Finds. Education Week. October 23. s. 11. Podľa: Gray, T. (1997): Watering all the Horses, http://oasis.syr.edu/TGuild/essays/3Dhorses.html.

[1] http://www.pf.jcu.cz/stru/katedry/fyzika/ruzne/distvz/dvslov.htm

[3] http://sozo.fns.uniba.sk/biodiverzita/web/tempus_14169.htm

[5] http://janka.ii.fmph.uniba.sk/idep/projekt

[6] Používateľ môže vyplniť test priamo v počítači (obyčajne na stránke WWW), ktorú ho hneď automaticky vyhodnotí, takže študent dostane okamžitú spätnú väzbu.

[7] Niektorí ľudia si viac pamätajú z počutého, iní z prečítaného textu a iní zasa z písania vlastných poznámok.

[8] Klasický prípad komunikácie, ktorá by bez použitia IKT prakticky nebola možná je dialóg medzi nepočujúcimi a nevidiacimi ľuďmi.

[11] Doteraz prebehli virtuálne diskusie s ministrom zahraničných vecí (p. Eduardom Kukanom), s predsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť (p. Vladimírom Palkom) a s predsedom Výboru NR SR pre európsku integráciu (p. Františkom Šebejom).

[12] V anglickej literatúre sa obyčajne osobné stretnutie označuje ako „face to face“. U nás je tento spôsob označovaný obyčajne ako „priamy“.