Kyberterorizmus

(Ivan Vrbňák)

Veľké nasadenie informačných technológií vo svete nám na jednej strane uľahčuje život, no na strane druhej nás robí veľmi zraniteľnými práve v tomto smere. Nemusí sa jednať ani o veľmi sofistikovaný útok. Stačí vyradiť zdroj energie a človek v modernom meste si nekúpi ani rožok. Nefungujú pokladne v obchodoch, nedajú sa použiť platobné karty, atď.

Škody spôsobené výpadkom elektrickej energie na relatívne malom území narastajú behom chvíľky do obrovských výšok.

Horší variant je skutočný sofistikovaný útok na počítačové systémy. Ako príklad môžeme zobrať napojenie hackera do informačného systému nemocnice. Urobí zmeny v záznamoch o pacientoch a v tichosti sa stiahne do úzadia. Žiadny následok nie je na prvý pohľad vidno až do chvíle, keď začnú mať pacienti alergické reakcie na nesprávne lieky, začnú sa operovať zdraví ľudia, začne sa umierať na zdanlivo banálne diagnózy.

Podobný útok však nemusí byť vždy len dielom hackera. Kľudne by sa mohlo jednať o počítačový vírus. Čo iné ako kyberteroristický útok je incident tzv. škodlivým kódom, ktorý behom chvíle napadne milióny počítačov.

Čo je to kybeterorizmus? Môžeme vychádzať z jednej z definícií terorizmu: „Teroristický čin je násilie uplatňované proti odporcovi až do jeho fyzického zničenia, vyhrážanie sa násilím a zastrašovanie. Kyberterorizmus pritom predstavuje rovnakú aktivitu, prevedenú v rámci sveta informačných systémov.“

Informačné siete však možno použiť nielen ako cieľ ale aj ako prostriedok. Môže sa jednať o komunikačný nástroj (napr. mobilný telefón).

Kyberterosristický útok môže mať rôzne podoby. Popíšem niektoré z nich spolu s konkrétnymi prípadmi, ktoré sa stali alebo by sa mohli stať.

Modifikácia dát

Jedným ilustračným príkladom môže byť makrovírus Wazzu, ktorý po vstupe do počítača náhodne prehadzoval položky vo wordovských dokumentoch (napríklad vymenil dvanáste slovíčko prvého odstavca na strane tridsať s ôsmim slovíčkom posledného odstavca). Ak aj užívateľ našiel podobnú závadu, tak si myslel že sa jedná o preklep. Tak mohol vírus veľmi dlho „pracovať“ bez odhalenia.

Šírenie dezinformácie

Kybernetický priestor má jednu veľkú výhodu, ktorá je zároveň aj jeho obrovskou nevýhodou. Je to fakt, že sú si v ňom všetci rovní.

Pekný príklad šírenia dezinformácie sa udial v roku 2001, keď sa objavila správa, že americká FBI vytvorila špeciálny sledovací softvér s názvom Magic Lantern (Kúzelná lampa), ktorý umiestňuje do počítačov. FBI podľa nej vraj núti americké antivírové aby ho nezaraďovali do svojich detekčných databáz. Zdvihla sa obrovská vlna protestu proti takémuto jednaniu. Až neskôr sa ukázalo, že sa jedná o fámu.

Elektronická bomba

Jedná sa o program ktorý vykoná svoju preddefinovanú akciu za určitých podmienok (stlačenie určenej kombinácie klávesov, dosiahnutie určitého dátumu, atď.).

Odcudzenie informácií

Uvediem skutočný prípad odcudzenia informácií, ktorý sa stal v roku 2000. Zamestnancom finančnej inštitúcie United Bank of Switzerland začali chodiť e-mailové správy s pripojeným súborom RESUME.TXT.VBS. Ak sa spustil tento súbor objavila sa seriózne vyzerajúca žiadosť a zamestnanie. Toto bol zastierací manéver vírusu. Ten sa totiž snažil stiahnuť a spustiť súbor, obsahujúci jednoduchú rutinu slúžiacu ku kradnutiu hesiel.

Vydieranie

V roku 1988 sa do informatického systému jednej americkej banky dostal hacker a ukradol databázu informácií o klientoch. Onedlho kontaktoval riaditeľa banky s ponukou výmeny databázy za peniaze. Riaditeľ banky vec oznámil polícii a ďalší deň sa o tom písalo v novinách. Toto bolo pre banku takmer tragické. Strácala klientov a dlho jej trvalo než znovu získala dôveryhodnosť.

Útok na root servery internetu

Veľmi špecifický prípad DoS (Denial of Service) útoku sa stal v roku 2002. Keby sa vtedy podarilo všetkých trinásť rootových serverov odstaviť alebo zhodiť, pravdepodobne by to znamenalo zastavenie internetu na jeden až dva týždne. O možných ekonomických škodách sa však dá len polemizovať.

Zaťažovanie komunikačnej infraštruktúry

Začiatkom roku 2000 bol zaregistrovaný výskyt vírusu Firkin, ktorý sa z napadnutých počítačov pokúšal vytáčať telefónne číslo núdzový volaní v USA. Pokiaľ by sa mu podarilo dosiahnuť masového rozšírenia, mohol by ohroziť prevádzku tejto záchrannej služby v USA.

Počítače vo vojne

V čase vojny v Juhoslávii napadali protivojnový hackeri webové stránky Pentagonu, NATO a ďalších zúčastnených štátov. Vtedy sa stala elektronická vojna bežne používaným pojmom.

Thaiwanská vláda vraj vlastní arzenál agresívnych vírusov, ktoré sú v prípade potreby
schopné napadnúť čínske ciele. Oficiálne to priznal vysoký úradník na oddelení informatiky thaiwanského ministerstva obrany Lin Chin-Ching. Povedal, že budú použité ako regulárne zbrane v okamihu, keby Čína zaútočila ako prvá.

Zdroj: www.virusy.sk