1. Informačná spoločnosť

1.1 Ako prebiehal vývoj k informačnej spoločnosti?

Ľudská civilizácia prekonala niekoľko radikálnych zmien, ktoré ovplyvnili život, prácu a myslenie ľudí.

Spolocensky vyvoj

Agrárna spoločnosť a neolitická revolúcia

V období neolitu (asi 10 000 – 3000 rokov pred n.l.) nastávali zmeny v spoločnosti vyvolané priaznivejšími klimatickými podmienkami, ktoré nazývame prvá neolitická revolúcia alebo aj revolúcia agrárna (prechod od prvotnopospoľnej spoločnosti k feudalizmu). Hlavným zdrojom obživy sa stala pôda a jej vlastníctvo.

Udalosti Dôsledky
  • ľudia začali obrábať pôdu,
  • domestikácia mnohých druhov zvierat aj rastlín
  • lov menších zvierat
  • výroba dokonalejších nástrojov
  • rozvoj hrnčiarstva a spracovania kovov
  • rozvoj obchodu
  • výmena tovaru
  • hľadanie nových surovín
  • mierny nadbytok potravy
  • viacdetné rodiny
  • väčšia populácia
  • sociálne rozvrstvenie
  • špecializovaná práca a povolania
  • vznik písma kvôli potrebe zaznamenávať tovar, výsadbu a obchodné údaje

Industriálna spoločnosť a priemyselná revolúcia

Druhou revolúciou bola zmena feudálnej spoločnosti na industriálnu koncom 18. storočia. Vtedy sa pozornosť obracia k iným hlavným výrobným zdrojom – surovinám a energii.

Udalosti Dôsledky
  • mechanizácia textilného priemyslu
  • využitie uhlia a parných strojov pre prácu
  • výstavba železníc
  • mechanizácia baníctva a spracovania rudy
  • inovácie a mechanizácia v tažkom priemysle (výroba ocele)
  • vznik podnikateľskej vrstvy
  • zvýšenie kúpyschopnosti obyvateľstva
  • vznik robotníckej vrstvy, robotníckeho hnutia
  • zavedenie obmedzení pre prácu žien a detí
  • prvá hospodárska kríza zapríčinená nadvýrobou

Informačná spoločnosť a informačná revolúcia

V polovici 70. rokov minulého storočia nastáva zmena.
  • Najdôležitejším zdrojom a motorom hospodárskeho rozvoja prestávajú byť hmotné zdroje – energia, vyrobená oceľ, ale stávajú sa ním informácie, znalosti a nové technológie.
  • Podstatná čast ľudí prechádza od práce priamo vo výrobe k práci úzko zviazanej s využitím informatiky a informačných technológií.
Pracujeme so slovami, číslami, myšlienkami. Namiesto pestovania obilia, či výroby topánok, väcšina z nás zbiera, ukladá, premiestňuje, triedi, vyhodnocuje, distribuuje údaje a informácie.

1.2 Čo je informačná spoločnosť?

Informačná spoločnosť je prostredím, v ktorom informácie majú prvoradý význam. Jej nástup urýchľujú možnosti nových informačných a komunikačných technológií. Umožňujú v nebývalom rozsahu rýchlu tvorbu a prenos informácií, vedeckých poznatkov do technologických i sociálnych procesov. To vedie k zmene spôsobu života každého človeka. Ovplyvnené sú všetky odbory ľudskej činnosti. Mení sa obchod, služby, výroba, ale hlavne riadenie podnikov i celých štátov.

Prekážky dané časom a vzdialenosťou sa postupne úplne odstránili sieťami na prenos informácií (telefónnymi, satelitnými, káblovými, rádiovými), základnými službami pri využívaní sietí (elektronická pošta, web) a novými možnostami (dištančné štúdium, práca na diaľku). Rozvoj informačnej spoločnosti dnes už nie je technickým problémom.

Príklad
Anežka sa práve vydala a chcela by túto štastnú novinu oznámiť svojej priateľke Denise, ktorá žije v Austrálii. Pozrime sa, ako by to mohla urobiť, keby žila v rôznych obdobiach.
1910 1960 2000 2020
Anežka napíše svojej priateľke list, ku ktorému pribalí aj čiernobielu fotografiu štastného manželského páru. Kým sa pošta dostane Denise do rúk, ubehnú zhruba jeden až dva mesiace. Anežka Denise zatelefonuje cez spojovateľku. Presmerovanie hovoru bude trvať niekoľko minút. V rozhovore Denise sľúbi, že jej pošle čiernobiele fotografie zo svadby. Cesta leteckou poštou bude trvať 13 dní. Anežka pošle Denise e-mail a priloží aj niekoľko farebných digitálnych fotografií v menšom rozlíšení. E-mail príde za pár minút. Denise bude trvať zhruba štvrťhodinu, kým obrázky stiahne do svojho počítača. Anežka zatelefónuje Denise cez smartfón. V reálnom čase sa prenáša obraz aj zvuk a Anežka má pocit, akoby sedela so svojou priateľkou v jednej miestnosti.

Informačnú spoločnosť je možné charakterizovať ako spoločnosť, v ktorej sa informácie prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií intenzívne využívajú na jej všestranný rozvoj.
  • Informačná spoločnosť používa vo veľkej miere informácie na stimuláciu ekonomického rastu. Ukazuje sa, že najviac informácií je potrebných na rozvoj terciárnej sféry (obchodu a služieb), ktorá je pre ekonomiku vyspelých krajín najdôležitejšia.
  • Informačná spoločnosť používa informácie na uľahčenie a skvalitnenie života občanov. Občania môžu využívať verejné informačné systémy na zlepšenie prístupu ku vzdelávaniu, kultúre a zdravotníckym informáciám. Vďaka digitálnym technológiám majú občania väčšiu slobodu a možnosť výberu medzi rôznymi produktmi, tovarmi, službami. Zlepšiť by sa mal aj prístup k informáciám o činnosti úradov, vlády a o vlastných občianskych právach. To všetko vytvára predpoklady pre rozvoj demokracie, sociálnych práv občanov a pre efektívne fungovanie štátnej správy.
  • V informačnej spoločnosti sa významne rozvíja informačný priemysel, ktorý sa stáva nadnárodným, dokonca globálnym.
      Informačný priemysel sa skladá z troch segmentov:
    • prvý segment informácie vytvára
    • druhý segment zabezpečuje ich prenos a odovzdávanie používateľom (telekomunikácie, médiá)
    • tretí segment pozostáva z výrobcov hardvéru a softvéru na spracovávanie informácií
Nemožno však zabúdať na negatívne stránky, ktoré život v informačnej spoločnosti prináša, napríklad
  • hromadenie elektronického a elektrického odpadu
  • zdravotné problémy súvisiace s dlhodobým sedením pred obrazovkami počítačov, tele vízorov, notebookov a podobných zariadení
  • psychické problémy súvisiace s prístupom k nevhodnému obsahu, s kyber šikanovaním alebo obťažovaním
  • nahrádzanie priamej medziľudskej komunikácie komunikáciou sprostredkovanou pomocou elektronických prostriedkov
  • elektronické podvody (phishing, pharming, skimming, vishing, smishing a iné)
  • narastajúca závislosť ľudí na mobilných telefónoch a sociálnych sieťach
  • úmyselné alebo neúmyselné šírenie neoverených alebo nepravdivých informácií

1.3 Ako prebiehal vývoj informačných systémov?

Ľudia na danom stupni vývoja vždy potrebovali v rôznej miere zaznamenávať, vyhladávať, ukladať, triediť, prenášať, analyzovať, vyhodnocovať a prezentovať svoje poznatky o okolitom svete. Zaznamenávali ich ako popisy objektov a procesov formou údajov a informácií. Súbor spolupracujúcich prostriedkov, ktorý im to umožnoval, nazývame informačný systém (IS). Pomáhal im orientovať sa v danom množstve rôznorodých údajov a vyberať práve tie z nich, ktoré potrebovali a ktorým rozumeli – informácie.

IS bol a je principiálne technologicky nezávislý. Všetky vyššie spomínané činnosti možno realizovať primitívnymi, ale aj supermodernými postupmi a prostriedkami. Napríklad prenos údajov môžeme realizovať prostredníctvom špickových digitálnych technológií (DT), ale aj manuálnym premiestňovaním rukopisných záznamov. Rovnako môžeme údaje ukladať na elektronické nosiče, ale aj vyryť do hlinených tabuliek.

Revolučnú zmenu v budovaní informačných systémov priniesli so sebou počítače a moderné digitálne technológie.

Prehľad objavov od praveku do konca 20. storočia


Najdôležitejšie objavy 21. storočia

Smartfóny s dotykovou obrazovkou 2007 - iPhone, 2010 iPad, 2015 - Apple Watch
prenosné počítače s prístupom na internet, s aplikáciami a množstvom funkcií
Sociálne siete 2004 - Facebook, 2006 - Twitter, 2010 - Instagram
zmenili spôsob, akým ľudia komunikujú, zdieľajú informácie a interagujú, čo významne ovplyvnilo kultúru, politiku a podnikanie
GPS navigačné systémy technológia GPS existuje od konca 20. storočia, ale v 21. storočí došlo k rozsiahlej integrácii GPS do spotrebiteľských zariadení vrátane smartfónov a automobilov
Streemovacie služby 2006 - YouTube, 2007 - Netflix
presun poskytovania obsahu z fyzických médií do online priestoru
Kryptomeny 2008 - Blockchain
technológia umožňujúca vývoj transparentných a bezpečných systémov na manažovanie digitálnych transakcií a dát
AI a strojové učenie umelá inteligencia a strojové učenie dosiahli v 21. storočí významný pokrok s aplikáciami v oblastiach spracovania prirodzeného jazyka, robotike, diagnostike v zdravotníctve, autonómnych vozidlách a personalizovaných odporúčaniach
Virtuálna a rozšírená realita 2012 - Oculus Rift, 2016 - Microsoft HoloLens
technológie rozšírenej a virtuálnej reality sa rozšírili do rôznych oblastí vrátane zábavy, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti
Smart home a internet vecí vzostup inteligentných domácich zariadení, ako sú termostaty, bezpečnostné systémy a osvetlenie, umožnil väčšiu kontrolu nad domácim prostredím prostredníctvom internetu vecí (IoT), čím sa vytvorili energeticky úspornejšie a bezpečnejšie domy
Kvantové počítače hoci sú stále v raných štádiách, sľubujú revolúciu vo výpočtovom výkone
3D tlač 2005 - prvá nízkonákladová 3D-tlačiareň
umožňuje vytvárať trojrozmerné objekty vrstvením materiálov na základe digitálnych modelov, táto technológia spôsobuje revolúciu v odvetviach ako výroba, zdravotníctvo (napr. protetika) a stavebníctvo

Informačné systémy súčasnosti

V súčasnosti sa s pojmom informačný systém spája predstava rozsiahlej počítačovej siete, terminálov a rôznych typov počítačov, na ktorých sú inštalované rozličné počítačové programy. Na rozdiel od nedávnej minulosti sa používateľmi moderných počítačových informačných systémov stávame všetci.

V zamestnaní väcšinou prostredníctvom osobného počítača, na ulici prostredníctvom bankomatu, informačného kiosku, smartfónu, doma prostredníctvom televízneho prijímača, alebo pripojením sa do siete internet.

Dnes chápe väčšina ľudí informačný systém ako súbor hardvérových a softvérových prostriedkov používaných na získavanie údajov, potrebných pre zabezpečenie čo najefektívnejšieho chodu organizácie a jej prezentáciu navonok, ich uchovávanie, spracovávanie, distribúciu a sprístupňovanie rôznym skupinám používateľov.

Používatelia informačných systémov

Informačné systémy využívajúve informačné technológie sa objavujú od 60. rokov 20. storočia. Spolu s vývojom a využívaním elektronických IS vzniklo veľa profesií a zmenila sa aj náplň práce mnohých tradičných povolaní. Postupne vznikla skupina špecialistov, ktorí sa profesionálne zaoberajú IS a DT. Je to nevyhnutné, pretože technické a programové prostriedky počítačov si vyžadujú špeciálne ovládanie a špeciálne vzdelanie.

V 60. až 80. rokoch boli typické veľké centralizované výpočtové strediská, ktoré zaisťovali všetko počítačové spracovanie. V nich bola sústredená počítačová technika a počítačoví špecialisti. Bežný používateľ nemal prístup k počítaču vôbec, alebo bol jeho prístup veľmi obmedzený. Od počítačov dostával len výstupné správy, tzv. zostavy, preto bolo zložité rýchlo reagovať na meniace sa požiadavky a potreby používateľov.

V 80. a 90. rokoch s príchodom minipočítačov, osobných počítačov a nástupom počítačových sietí dochádza k výrazným zmenám. Centrálne výpočtové strediská zanikajú, rozširujú sa možnosti prístupu k počítačom a počítačovým sieťam, dochádza k obrovskému nárastu počtu používateľov, t. j. ľudí využívajúcich počítačové prostriedky.

Informačné systémy si budujú štáty, ich inštitúcie, armády, polícia, mestá, podniky, banky, univerzity, ale aj rôzne spoločenstvá, a dnes už aj domácnosti. Tieto ustanovizne (môžeme ich nazvať súhrnne pojmom organizácie) používali informačné systémy v minulosti a používajú ich aj dnes. Príkladom špecializovaných inštitúcií slúžiacich na spracovanie, uchovávanie a poskytovanie informácií sú knižnice a archívy.

Používateľov z hladiska vzťahu k informačným systémom a digitálnym technológiám môžeme rozdeliť:
  • nepoužívatelia – nepotrebujú bezprostredne využívať IT a IS (napr. remeselníci),
  • pasívni používatelia – využívajú IS a IT pasívne, sú pre nich dopredu pripravené funkcie (napr. pracovníci pri pokladni v obchode, pri okienku na pošte alebo v banke a pod.),
  • aktívni používatelia – popri využívaní hotových funkcií sú schopní modifikácie a prispôsobenia funkcií, dokážu identifikovať svoje informačné požiadavky, rozlíšiť, kedy potrebujú pomoc špecialistu, a sú schopní s ním komunikovať a spolupracovať.

1.4 Aká je úloha učiteľa v informačnej spoločnosti?

V informačnej spoločnosti sa mení úloha učiteľa, mení sa úloha študenta, mení sa kurikulum, mení sa organizácia vzdelávania.

Najpodstatnejšia zmena je v posunutí charakteru výučby od pasívneho preberania faktov k aktívnej práci študentov s údajmi a informáciami, pričom dôležitú funkciu plní komunikácia v kolektíve. Efektívnosť zvyšuje spolupráca študenta s učiteľom, ak spoločne využívajú digitálne technológie pri práci na spoločne koncipovaných projektoch. Pri tomto type vyučovania študenti pracujú samostatne, majú možnosť získavať, spracovávať, triediť informácie a rozhodovať sa.

Takéto vzdelávanie je možné iba ak je učiteľ aktívnym používateľom informačných systémov. To znamená, že má požadovanú digitálnu gramotnosť - vie používať digitálne technológie pre svoj osobný rast aj pre skvalitnenie vyučovacieho procesu.

Učitelia by mali využívať informačné systémy na prácu s týmito typmi informácií:
  • strategické - cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, obraz študenta, ktorého vzdelávajú, učebné štandardy, podľa ktorých postupujú,
  • encyklopedické - učivo, fakty, súvislosti z daného odboru, ktorý je predmetom výučby,
  • operačné - informácie o didaktických metódach, postupoch a prostriedkoch,
  • diagnostické - informácie o priebehu výučby a o kvalite, využívajú sa pri hodnotení, slúžia ako spätná väzba pre učiteľa, majú výpovednú hodnotu o jeho pedagogickom úsilí,
  • administratívne - informácie o rozvrhoch, zastupovaní a pod.
Nezastupitelnú úlohu v tomto procese má učiteľ informatiky:
  • vedie svojich žiakov k tomu, aby používali IS a učí ich používať ho efektívne,
  • je poradcom pri rozhodovaní o vhodnom IS pre riadenie školy, pre ekonomickú a administratívnu agendu školy,
  • je propagátorom moderných digitálnych technológií a efektívnych IS v učiteľskom kolektíve (aj medzi všetkými pracovníkmi školy - pracovníci školskej jedálne, ekonomickí pracovníci a podobne).

Zhrnutie

Agrárna revolúcia - prechod od prvotnopospoľnej spoločnosti k feudalizmu. Hlavným zdrojom obživy sa stala pôda a jej vlastníctvo.
Priemyselná revolúcia - zmena feudálnej spoločnosti na industriálnu. Pozornosť sa obracia k iným hlavným výrobným zdrojom – surovinám a energii.
Informačná revolúcia - zmena industriálnej spoločnosti na informačnú. Najdôležitejším zdrojom a motorom hospodárskeho rozvoja prestávajú byť hmotné zdroje a stávajú sa ním informácie.

Informačná spoločnosť je prostredím, v ktorom informácie majú prvoradý význam. Prostredníctvom moderných digitálnych technológií sa intenzívne využívajú na všestranný rozvoj spoločnosti.

Informačný systém je súbor hardvérových a softvérových prostriedkov používaných na získavanie údajov, potrebných pre zabezpečenie čo najefektívnejšieho chodu organizácie a jej prezentáciu navonok, na ich uchovávanie, spracovávanie, distribúciu a sprístupňovanie rôznym skupinám používateľov.

Vzdelávanie v informačnej spoločnosti - posúva sa charakter výučby od pasívneho preberania faktov k aktívnej práci študentov s údajmi a informáciami, pričom dôležitú funkciu plní komunikácia v kolektíve.

Literatúra